Ochrana majetku podnikateľov
Majetok podnikateľa a spoločností, ktoré vlastní je v dnešnej dobe vystavovaný rôznym rizikám. Najčastejšie sú to pohľadávky a nároky obchodných partnerov, štátnych orgánov, zločineckých organizácii a v nemálo prípadoch aj životného partnera v prípade rozvodu.Treba si uvedomiť, že v prípade, že došlo k opomenutiu ochrany majetku môže súdny spor, alebo iná krízová situácia spôsobiť nemalé straty z hodnôt, ktoré ste roky budovali. V prípade rozvodu manželstva je táto strata zvyčajne do výšky 50% majetku nadobudnutého počas manželstva, avšak v prípade pohľadávok obchodných partnerov napr. pri nevydarenom obchode môžu byť tieto pohľadávky ešte vyššie.
Nie je vhodné takúto ochranu riešiť na poslednú chvíľu napr. pred hroziacim súdnym pojednávaním, v takomto prípade nebude možné využiť veľkú časť zo štandardných spôsobov a krokov, čo zbytočne navýši cenu a štruktúra ako taká nemusí spĺňať požiadavky na dlhodobú správu majetku a teda ju bude potrebné v budúcnosti upravovať.
Odporúčaná štruktúra pre zaručenie ochrany majetku
Za základné prvky ochrany majetku považujeme:- oddelenie majetku podnikateľa od majetku spoločností
- izoláciu podstatného majetku (hnuteľného a nehnuteľného) v rámci holdingu od spoločností, ktoré bežne prichádzajú do obchodného styku mimo holdingu
- vytvorenie dostatočných finančných rezerv, dostupných aj mimo domicil podnikateľa (teda Slovensko)
- anonymitu vlastníctva aspon časti majetku
Základnú štruktúru takéhoto majetku znázorňuje schéma:
Izoláciu majetku (hnuteľného a nehnuteľného) v rámci holdingu od spoločností, ktoré bežne prichádzajú do obchodného styku mimo holdingu zabezpečí, že v prípade obchodného sporu, alebo platobnej neschopnosti vašej obchodnej spoločnosti nedôjde k ohrozeniu podstatného majetku. Teda toho, ktorého hodnota je pomerne vysoká. Takýto majetok zvyčajne majetková spoločnosť prenajíma obchodnej spoločnosti.
Takýto majetok je vhodné aj dodatočne zabezpečiť pomocou opčnej zmluvy v prospech zaisťovacej spoločnosti, alebo záložným právom zapísaným z Katastrálny nehnuteľností v prospech dôveryhodnej fyzickej, alebo právnickej osobe.
Keďže podľa poslednej novely devízového zákona môže nehnuteľný majetok (okrem poľnohospodárskej pôdy a vybraných špeciálnych nehnuteľností) na území Slovenskej republiky vlastniť aj zahraničná právnická osoba, nie je problém aby sídlo vašej Slovenskej spoločnosti vlastnila spoločnosť z daňovo prijateľnejšej destinácie, ktoré súčasne dokáže zaručiť aj anonymitu vlastníka.
Samozrejme paleta dostupných nástrojov pri ochrane majetku je oveľa širšia a je potrebné zohľadniť špecifiká každého klienta. Cieľom tohto článku bolo predstaviť základné možnosti a upriamiť Vašu pozornosť na túto problematiku.
V prípade Vášho záujmu o prezentované služby, alebo konzultáciu v danej oblasti nás neváhajte kontaktovať.